Konečne prvá „živá“ stovka tejto sezóny, nie iba virtuálna, hurá!!! Takže hneď skraja patrí vďaka organizátorom za úsilie, že to riskli a posnažili sa prichystať akciu napriek pandemickým obmedzeniam. Aj keď našťastie tie sa už zmierňujú, vieme. Na rozdiel od teplôt, ktoré sa zmierniť odmietli a rozhodli sa vyrovnať tým brutálnym z prvého ročníka. Našťastie o trošku zaostali, ani tak dusno nebolo a aj vetrík pofukoval. No aj tak kvalitný mordor. Mal som dojem, že aj tie mraky, ktoré nad nás zablúdili, sa naschvál vyhýbajú slnku a nie a nie

Na raňajky SIS double espresso,banán a z Popradu vyrážam ráno o šiestej. Už minulý rok po úspešnom Everestingu na Sliezskom dome som si povedal, že nasledovať bude výlet zemepisný. Veď nielen výškovými metrami je človek živý... Čriepky okruhu som skladal dlho, niektoré som si pamätal spred mnohých rokov a čakalo ma na trase aj dosť objavovania a úsekov, ktoré som nepoznal. Na tento prípad perfektne pomohla stiahnutá mapa v smartfone. Na začiatku cyklochodníkom do Svitu, odtiaľ asfaltkou do Lopušnej doliny. V jej závere vchádzam do terénu a šotolinou lú

Na „výjazdovej redakčnej porade“ sme sa v polovici júna ocitli aj pri známom Kráteri vo Vyšných Ružbachoch, kde je síce kúpanie zakázané, ale oproti nedávnej minulosti zároveň možné na vlastnú zodpovednosť (ako hlási veľká tabuľa) – také slovenské :-) Ale najmä sme sem prišli jemne sa poprechodiť po okolí. Turistické smerovníky pod kúpaliskom sú poriadne naježené šípkami, na parkovisku pod kúpeľmi je mapa poriadne farebne dočiaraná turistickými, náučnými aj cyklistickými trasami, len si vybrať... Trochu sme špekulovali, ako to zladiť s 

Väčšinou nadávame, keď sa na lesné cesty lejú tony asfaltu (väčšinou z eurofondov). Ale má to aj svoje výhody pre „žiletkárov“ a tu je jedna z nich, na severe Turca. Krivánska Fatra nie je „svetoznáma“ svojimi dolinami, ale do Sučianskej chodím od r. 2013 na cesťáku veľmi rád – lebo niekedy vtedy tuším položili až hore nový koberec. Už som dlho nad tým uvažoval, ale keď Imroman na MTBikeri môže takéto chuťovečky robiť, prečo by sme aj my tu nemohli mať niečo, však? :-) Skromnejšie síce, bez profi videa, ale aspoň fotky a gpx ako návod,

Pri týchto ultravýmysloch mám rád, keď majú nejakú logiku, keď to nie je len bezduché naberanie kilometrov a výškových metrov. A Majo jednu takú logickú líniu vymyslel a aj sa s myšlienkou podelil: chcel ísť z domu (z Turian) cez hrebeň Krivánskej Fatry a Oravskej Magury do Námestova. Okrem nástupu na hrebeň a zostupu do cieľa je to navyše jednofarebná, červená linka. Také sú najlepšie. A vraj ma vezme so sebou. Srdco bulvárneho reportéra najskôr zaplesalo (bude fotomodelka), ale hneď aj padlo do gatí, lebo som nameral dobrých 70 km a po antibiotik

Kozie chrbty sú len taký malý zanedbateľný hrebienok ukrytý medzi Vysokými Tatrami a Kráľovou Hoľou. Z Juhovýchodu je dokonca extrémne blízko Slovenský raj. Nuž a napriek tomu sú pre obyvateľov Popradu také dôležité. Extrémne dôležité... Dnes som na bajku vyrazil približovacím cyklochodníkom tak ako desiatky krát počas roku smer najbližší terén. V cestnom sedle Visová odbočujem doprava a zvážnicou ponad vojakov naberám výšku, neskôr v prudkej zatáčke odbočím vľavo. Stúpanie až tu naberie grády a skončí až na Krížovom vrchu. Strom spadol

Tak sme tu po troch týždňoch zas – na stanici v Nosiciach, aj s bývalým kamarátom a jeho chytrým telefónom. Obaja ešte mŕtvejší ako minule, jeden po svalovici, druhý po antibiotikách. Len telefón si veselo žije. Ale tak no, veď aj utrpenie treba trénovať, Hriňovská stovka sa blíži. K celkovej pohode sa pridáva aj počasie, pre ktoré platí staré známe „ani psa by von nevyhnal“ – ale ultráša s pokojným svedomím. Leje, fúka, zima je, no ideálny tréning to bude. A počítať musíme aj s kvalitne namieseným blatkom. Jediné, čo nás drží v nál

Nad Telgártom nedávno vznikol pekný a nenáročný turistický cieľ ktorého súčasťou je aj vyhliadkový vrchol Žiar. Toľko hlásal tip v Rádiovíkende vypočutom niekedy no nie celkom dávno... Tak sme sa vybrali to omrknúť. Pred Telgártom v smere z Popradu stojí ďalšia novinka: Depo café. To sme tiež nemohli obísť. Výborné to bolo a mať možnosť takto sa naštartovať kávou a koláčom pred túrou to veru nie je v týchto končinách úplná samozrejmosť. V centre Telgártu sme na smerovníku síce objavili tabuľku so značkou a názvom Voglov chodník, ale info

V Tatrách vždy začínam od nuly. Bez ohľadu na počet dní, ktoré som v nich strávil, je to stále málo na akýkoľvek pocit sebaistoty na nástupe. Znova a znova školáčik, prichádzajúci v očakávaní so zmyslami dokorán... Tatry sú rafinovane členité a neskutočne komprimované. Časom síce absorbujete ich základnú štruktúru, ale nikdy ich neobsiahnete úplne a vždy vás budú nanovo prekvapovať. Detailami, ktoré vám deň predtým ušli, pretože ste si ich v záplave iných vnemov nevšimli, alebo jednoducho preto, že tam neboli, lebo ich v noci vytvoril vietor zo

Nooo už je to poriadne dávno, čo sme boli s „bývalým kamarátom“ na spoločnom výbehu. Ale čas dozrel a májové počasie tiež... Máj, lásky k ultrabehu čas :-) Oboch nás už dlhšie lákala modrá z Nosíc až na česko-slovenskú hranicu pri chate Portáš. V podstate po kopčekoch medzi Púchovskou a Maríkovskou dolinou, zväčša do kopca. Hikeplanner napočítal dákych 36 km a to nám úplne stačilo. Lebo obaja polomŕtvi, každý pre niečo iné. Ešte potom bolo treba zbehnúť dole do Čertova na autobus – no, dokopy ani nie 40, ale nakoniec sme si to ešte n

Neďaleko Spiškej Novej Vsi sa nachádza obec Markušovce. Pri nej sa v skalnom zlome vinúcom sa krajinou ponad riečku Hornád nachádza známy prírodný útvar - Markušovský skalný hríb. Nie je to však jediná zaujímavosť v okolí. Hneď v dedine je toho viac, čo sa vidieť oplatí. Parkujeme na parkovisku pred kaštieľom zo 17. storočia. V parku za ním je známa stavebná pamiatka letohrádok Dardanely a neďaleko odtiaľ sa ešte nachádza stavba Markušovského hradu. V kaštieli sa nachádza múzeum starožitného nábytku. Ku skalnému hríbu sa dostanete z dediny od park

Kým nad severnými horami dovyčíňa studený front s prílevom posledných záchvevov tohoročnej zimy (aj keď už začal máj), treba sa posunúť viac na juh. A keď telo nevládze a na druhý deň ho čaká väčšia porcia kilometrov, netreba to preháňať s dĺžkou prechádzky ani s výškou nastúpaných metrov. Tak padá voľba na farebné (žlté, zelené a modré) chodníčky v severnom zázemí Prievidze, pekne v závetrí Žiaru. Najskôr teda lesoparkom po žltej do doliny Brezianskeho potoka, odtiaľ Kostolnou dolinou a jej západnými svahmi na hrebeň Žiaru na Št

Už to bude pomaly 30 rokov čo sa venujem intenzívne outdorovým aktivitám pri ktorých sa neraz ocitáme vonku aj potme. Tie roky človeka nútia porovnávať ako tomu bolo kedysi a akými veľkými zmenami čelovky prešli za ten čas. Spomínam si ako boli aktivity človeka v noci limitované nekvalitnými svetlami s jednorazovými baterkami. Ešte v roku 2001 sme ako tím na dobrodružných orientačných pretekoch v Poľsku spotrebovali za dve noci kartón štvorcových jednorazových batérií... Samozrejme tieto faktory vtedy veľmi ovplyvňovali aj množstvo aktivít spojených s

Iba štyri dni po Corone Val Rosegu som využil pekné počasie a stabilný sneh ku prieskumu možností v závere doliny Val Fex. Vyrazil som až o pol desiatej bez veľkých cieľov. Najprv som sa musel dostať do susednej doliny a na to som potreboval prekonať asi 2,5 hodinové stúpanie a prehupnúť sa cez hrebeň pod Chaputschinom. Miesto na hrebeni voláme "Pri skalnom mužíku" a používa sa aj pri túre na vrchol Chaputschin.  Odtiaľ som zjazdoval do Val Fex. Tu som sa už po krátkom zjazde ocitol na úczemí kde som v zime ešte nebol a tak začalo objavovanie a pries

Pozná ich isto každý, kto už aspoň raz vstupoval do Rajeckej doliny od Žiliny. Také menšie sestry Súľovských skál, s podobnou genézou, len z iného materiálu. Často sú trochu „v tieni záujmu“, ale to čo z nich trčí spomedzi stromov a čo je vidieť z cesty, to je len minimum toho, čo na človeka čaká pri prechádzke po množstve tunajších chodníkov. Niekedy je tá spleť farebných čiar na mapách až neprehľadná – vedú tadeto okrem klasických turistických značiek aj miestne a do toho ešte náučné chodníky. V teréne je ale všetko dobre znače