V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni eš

Prvé dni januára boli podľa predpovedí aj posledné, kedy sa dalo pobehať po lesoch „suchou nohou“ – lebo konečne bolo hlásené aspoň nejaké sneženie. Inverzie vrcholili, tak krajina aj bez snehu biela, stromy omrznuté, aspoň nejaká napodobenina zimy. V okolí Trenčianskych Teplíc je kúpeľných a iných lesných chodníkov (a ciest) habadej, tak nebol problém „naprogramovať si“ okruh od vlaku ku vlaku, z Trenčianskej Teplej - asi 33 km/1700 v. m. to vyšlo, takmer bez asfaltu. A snaha bola poťahať to po vyhliadkových miestach, ktoré mapa ukazovala. Jedin�

Sobota a inverzia, tradičná januárová, ale aká hnusná! V 1500 m hlási predpoveď osem stupňov, to snáď nie! Na programe je klasika – z Ružomberka, z Hrabova niekam pod Šiprúň, tam sa uvidí, či to bude o pásovačke alebo o lyžovačke, či potiahnem ďalej, či sa len tam budem motať. Skôr asi to prvé, lebo snehu málo aj hore a tie teploty neveštia nič dobré. Takže po zjazdovke len kúsok a hneď nástup na Medvedí chodník. Ten centimeter snehu na ňom je uchodený, vytvrdený, až vyleštený a zrána zamrznuto hrkotavý. Húfy piraní tam plávajú, ale v�

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú

Poznáte niekto Rozsutce? Také dve nenápadné, nezaujímavé kopčeky v Malej Fatre, skoro nik tam nechodí. Malý a Ešte Menší, koho by zaujímali, že? Ale kvôli spopularizovaniu tohto obchádzaného kúta rodnej hrudy čo by sme nespravili? Aj kvôli pomoci miestnemu chudobnému ľudu, ktorý doteraz v pote tváre z kamenistej zeme svoj každodenný chlieb namáhavo dobýva, žeby si trochu prilepšil službami pre turistov, ktorí tam len málokedy zavítajú. Tak sme to riskli a hlbokými, zarúbanými a takmer nezjazdnými dolinami sme sa prebili až do zapadnutej Bielej, za

Chorvátsky Omiš je veľmi komplexné a rôznorodé miesto, dnes sa vyberieme na kratšiu, 2-3 hodinovú prechádzku náučným chodníkom z usadlosti Zakučac. Toto miesto je zároveň náboženským pútnickým miestom a nachádza sa tu aj vodná prečerpávacia elektráreň. Pestrosť Omišu a jeho okolia už len doplní neďaleká skalolezecká oblasť. Parkujeme na brehu riečneho ramena v tieni stromov. Na presun od juhu Omišu sme dnes použili aj čerstvo otvorený tunelomost, ktorým me sa vyhli prejazdu centrom. Hlavným bodom dnešného programu budú netradičné výhľady na m

V noci z nedele na Troch kráľov nadzigalo snehu v Turci neúrekom, asi 2,5 cm. Predtým pár dní asi 1,5 cm. Aj by som si povedal, že počkám, kým to množstvo sadne, ale zrazu volá J.J., že jej volal dáky kamoš, že na Chleb SA DÁ OD PARKOVISKA na Zajacovej a že horná polka Generála sa dá aj zlyžovať! Pretože zmysel pre nezmysel mám dobre vyvinutý, neváhal som a čuduj sa svet, o hodinu už sme sa obúvali do lyží pri posledných domoch v Šútove!!! V podstate som sa obetoval, aby nebola len sama za divnú. Ale fakt, aj viac tam bolo (možno až 4,2 cm), čerstv

Nenápadný kopec v sz časti Veľkej Fatry, nad Podhradím, menej navštevovaný ako susedná Katova skala. Ale trochu vyšší, tak výhľady grandióznejšie a na všetky strany. Aj Západné Tatry odtiaľ vidno. Síce na vrchol nevedie turistická značka, ale ľudia tam chodia, preto aj v závejoch napadaného bukového lístia je chodník hore identifikovateľný. Inak aj poriadne strmý, ale to je len záver výstupu, inak pohoda po lesných cestách. A tie boli čiastočne motiváciou ísť hore práve koncom roka – lebo inak sú často dosť blatisté (veď ako v hospodárskyc

Najstarší a okrúhlo desaťkilometrový sílvestrák na Slovensku (teraz v konkurencii ďalších siedmich) sa dožil 43. narodenín, zároveň už 13. raz ho mal pod organizačným patronátom „pan pšeceda“ Dano Konečný a jeho Turčiansky Amatérsky Triatlon. Takže kvalita garantovaná tradíciou. Akurát, že posledný deň v roku teraz pripadol na utorok, akože pracovný deň, a ešte aj na dosť nepríjemné počasie. Našťastie sa to prejavilo na účastníckych počtoch presne naopak, lebo počet odštartovaných sa zas o niečo priblížil „vysnívanej“ dvojstovke

Ale samozrejme obchvatom, aby sa to rátalo. Cez niekoľko parádnych vyhliadkových braliek, takých typických pre Strážovské vrchy: Sokol, Košecký hrad, Rohatá skala, Ostrá Malenica, Jelenia skala. Takže by sa to mohlo teoreticky volať aj Strážovské vyhliadky mimo základný výber - druhá časť . Medzi vyhliadkami kadejaké cesty, za sucha inak príjemné, po predvianočných dažďoch ako kde. Niekde pod nohami sucho - lístie či šotolina, niekde blato topánky vyzúvalo, niekde trochu aj primrznutô bolo. Noc mala byť jasná, tak podľa predpovede to malo síce primrzn�

St. Moritz - Val Roseg. Po jedenástich zimách strávených v tejto oblasti, po vyše stovke samostatných skialpových vrcholov, po trojčíselnom počte skialpových článkov z okolia už je prirodzené smerovanie ku vzniku článku tohto typu. Mojou motiváciou je samozrejme aj akási rekapitulácia snaženia, zhrnutie množstva tipov a užitočných informácií a v neposlednom rade tu ide aj o snahu upozorniť na skialpovú oblasť, o ktorej mám pocit, že sa jej nedostáva pozornosti, akú by si svojimi parametrami zaslúžila. Úlohou tohto výberu je upozorniť na najkrajšie skial

Priamo z intravilánu Zvolena, z Môťovej, vyráža na juhovýchod dolina Pomiaslo. Cyklosmerovník hneď pri hlavnej síce ukazuje do Kráľovej 8,7 km, ale prvý kilák je pomedzi domy, tak hore-dole. Potom kostolík, pravouhlá zákruta doprava k potoku a stúpanie začína, poznávacím znamením je okrem sklonu špeciálny kvetináč pred jedným domom, vyrobený zo starého Trabanta. Stúpanie je také (ako by profík povedal) hákové – žiadne brutálne steny, na Strave len niekde prebliklo 10%. Ale zachrtiť sa dá a kto nechce, povozí sa. V príjemnom prostredí tienistej d

12. decembra 2024 sa v prednáškovej sále Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici odohrala rozsahom malá, až komorná beseda, ktorej sa síce nezúčastnilo príliš veľa ľudí, ale tí podstatní tam zväčša boli. Debatovalo sa o novonarodenej knihe, ktorá je ale svojím obsahom aj rozsahom určite zásadná pre dokumentáciu histórie skialpinizmu na našom území. Perfektne nadväzuje na známe knihy Bohuša Štofana o horskom a extrémnom lyžovaní (a nielen na ne). Autor knihy Stanislav Melek - pamätník, organizátor pretekov, inštruktor, a najmä stále aktív

Nie je zatiaľ veľa lokalít, kde sa dá mimo asfaltky alebo zjazdovky. Takže tu pár fotiek ani nie zo samotného strediska, ale zo zvážnic a turistických chodníkov pod hrebeňom medzi Krížavou a Minčolom. V podstate rozšírenie minulotýždňového aktuáliku, len aj z trochu iného kúta. Síce furt málo snehu (len pocukrovalo ten starší), základ skoro žiadny, ale na miestnych pasienkoch to stačí na výšľap. S lyžovaním je to horšie, niekde až prudko nemožné, ale na to je tu zjazdovka a cesta. Takže návod ako na to: zaparkujeme na zákrute pri Partizánskej

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P