Skialp Ultra: 13 vrcholov Julierpassu

Julierpass, parkovisko Alp Guglia 2198 m, 10.03. 2021, vyrážam 6:41 hod.

Po troch tabletkách proti bolesti zubov a nedobrej noci už tradične vyrážam na takúto akciu v nie najlepšom rozpoložení. Ale po dvoch dňoch v robote dnes hlásia pekné počasie a aj podmienky by mali byť ok. Ráno je ale všade hustá oblačnosť a silný vietor. Čo tu ja dnes vlastne chcem? Pýtam sa sám seba a s maličkou nádejou, že sa počasie zlepší tak ako hlási predpoveď, vyrážam. Na raňajky som mal len banán a namiesto kávy namakaný SIS gel double espresso 150 mg kofeínu. Frumeho mňamka, ktorá chutí ako kávový puding.

 "Spingere non Piangere!"

Piz Valletta 2932m.

Bola to zlá viditeľnosť, ktorá ma priviedla na tento kopec ako prvý dnešného dňa. V žľabe, ktorý som už mal napozeraný, ale nikdy som v ňom nebol, som videl to, čo som potreboval. Po včerajšom snežení asi 10 cm čerstvého na tvrdom podklade. Haršajzne, neskôr lyže do rúk, prekopávať stopu a tak... Neviem, či tie správne podmienky na takýto deň.

Muot Cotschen 2863m.

Z Valletty sa už púšťam dole nacvičeným žľabom. Sneh je teda tvrdý a riadne hrboľatý, tankodrom. Ale aspoň sa dnes nebudem báť, že sa to niekde urve.

Stojím na druhom kopci, teda skôr kopčeku a pozerám kam teraz. Nie, nemám jasný plán postupu. Stále sa nechcú tie mraky pobrať preč.

Lyžujem dole a ho... Nevidím veru dobre, strácam nejaký čas, ale nerozhádže ma to.

Corn Chamuotsch 3016 m

je tretí kopec. Lyže nechávam asi 30 metrov pod vrcholom a ku tyčke treba kúsok poliezť. Pod ním majú pristávacie miesto heliski chlapci. Dnes je ale kľud a... Nepríjemný vietor.

Z tretieho vrcholu mierim rovno na

Corn Suvretta 3071 m

Tento kopček v hrebeni ohraničujúcom jadro arény Julierpassu už je trošku vyššie a pekne na vetre. S haršajzňami idem až hore. Nie zlá podmienka, keď to ide. Pod vrcholom na mňa spadne prevej, stihnem uskočiť nabok. Nie, nič to nebolo. Toho čerstvého snehu je málo aby robil problémy. Skôr naopak, pomáha pri šliapaní do kopca, lyže lepšie držia na tvrdom podklade. Nasleduje ďalší v hrebeni:

Corn Margun 3034 m

Bol som na ňom iba raz. Ten záver si už vyžaduje stabilný sneh a ten ja dnes mám... Aspoň dačo.

Na vrchole piateho kopca sa začína oblačnosť trhať. Vyjasňuje sa. Vietor neustáva. Pokračujem na 

Piz Surgonda 3195 m

Pod vrcholom stretávam skupinku. Prví ľudia dnes. Vyzerá to na vodcu s partiou. Na vrchole míňam dve dvojky. Idú z druhej strany. Nadávajú na vietor a vraj museli šliapať stopu čerstvým snehom. A ty kamže tak rýchlo? Pýtajú sa. Hmm no toto je dnes šiesty kopec, ďalší bude tamten: ukazujem na

Traunter Ovas 3151 m

a potom sa ešte musím dobre porozhliadnuť, kam vedú/nevedú stopy. Trochu som ich dostal do rozpakov, ale to už sťahujem pásy s lyžami na nohách, prepínam päty a tschus! Na ďalšom kopci som rýchlo. Pamätám si, že to tu takto ide.

Na vrchole točím prvé dnešné videjko s kruhovým výhľadom. Nálada sa mierne zlepšila, ale žiadne emócie. Som v tranze, jeden pekne za druhým.

Koncentrazióne :)

Zbadám stopu vedúcu dolinou smerom ku

Piz d´Angel 3204 m

a poteším sa. Fičím v zjazde priamo k nej. Dnes prvá regulérna stopa, a ani vietor ju zatiaľ nezafúkal. Prešliapali ju nedávno. Lyže nechávam na polceste hrebeňom k vrcholu. Je to tu už zvyk. Vyfúkané, ale ináč taký krásny vrchol. Zbieham dole, nezlepujem ani pásy, kúsok s lyžami v rukách a potom už to ide zjazdovať aj na pásoch. V sedle plynule pokračujem ďalej na

Tschima da Flix 3301 m a 3315 m

Hore fúka, celkom dosť. Rozhodujem sa či ísť na druhý vrchol. Prepočítavam. Aj napriek vetru idem hore. Som tu na rane a na pešo musím vydupať asi 50 v.m. stupov do tvrdého snehu. Zakopávam, ide to aj bez mačiek. Na vrchole nespravím ani fotku, aj ked Calderas si o to pýta. Šak mám v archíve a fúka tu moc. Zjazdujem smer

Calderas 3396 m

Žiadna stopa a snehu trošku viac. Vidím už zdiaľky. Ale kopec to je parádny a mal by som byť v závetrí. Dobré to je. Sneh ma moc nebrzdí... Iba trošku. Záver na haršajzne a vychádzam až hore ku krížu. Rozmýšľam, či tu bol pri mojich predošlých dvoch návštevách. Sa mi zdá, že nie. Dnes som tu sám a nikto už ani po mne nepríde. V hornej časti čerstvý sneh zakryl kamene, kua. Pri zjazde sa pokúsim o skratku. Nevydalo celkom jak som chcel a musím znovu nalepiť pásy (dnes trinásťkrát) a vyšliapať asi 50 v.m. Na druhý pokus sa to už podarí a lyžujem po zvyškoch ľadovca dole do doliny ku chate Jenatsch. Pred chatou odbočujem doprava, nalepím a šliapem prifúknutou stopou do sedla

Fuorcla d´Agnel 2982 m

Cez toto sedlo sa v nepríjemnom vetre dostanem opäť naspäť do jadra Julierpassu. Tak nejak som nazval to centrum tvorené hradbou hrebeňa hôr v miernom zahnutí. Ako tak plynie deň, zisťujem, že nestíham vôbec jesť - gelujem, nejaký ten smoutík a vďaka neúnavnému vetru aj moja potreba tekutín je prudko nízka. Aj vďaka tomu som si dovolil odskočiť až tak ďaleko a moju plánovanú zastávku v aute posunúť na neskôr. Po ceste ku autu ešte šmyknem

Corn Alv 2991 m

Tennto vápencový krásavec je ako keby v centre celej arény. V zime sa na jeho vrchol nechodí moc často, ale zas nie je to nič náročné. Samozrejme až zase na ten vietor na hrebeni. Točím druhú panorámu. Odtiaľto vidieť takmer všetko.

Nezdržujem sa ale a už fičím na lyžiach až dole k autu. Na parkovisku ešte svieti slnko. Teším sa, mám starosti so štartovaním vo veľkej zime a večer tu už teplo nebude. V aute vypijem vývar, pridám colu a inšpirovaný Kilianom aj jeden snickers. Prvé jedlo dnes. Prezvoním Dispečera v riadiacom stredisku a asi po 10 minútach vyrážam smer

Piz Lagrev, ski vrchol 3108 m

Čaká ma cca 900 v.m. Pekná bodka za dnešným dňom. Stopa dobrá, ale začína prituhovať. Rozmýšľam, či som dosť oblečený. Idem už naplno, nešetrím sa. Znovu sa ozýva zub, chladím ho vzduchom. V záverečnom výšvihu prekvapí dobrá stopa. Dnes asi tretí kopec, kde som ju nešliapal. Idem neskoro. Slnko už zašlo. Spravím dve fotky. Na vrchole sa len pár sekúnd porozhliadnem. Je to naša obľúbená túra so Slávkou. Chodíme sem každú zimu.

Pretekové stiahnutie pásov. Napchám ich do batoha, už ich nebudem potrebovať. Čelovka na čelo a jazda. Musel som ju zapnúť, ale dobré to bolo. Aj som sa pri zjazde zohrial viac ako pri šliapaní do kopca. Absolútne žiadna chybička pri zjazde nie je dovolená. Tých asi 900 v.m. na Lagrev mi trvalo 1:35 hod. Ešte som tu rýchlejšie asi nikdy nebol :D

"Bene, ma non bennissimo!"

Odteraz tento kopec budem volať "Trinásty".

Dole už riadna kosa. Podarí sa mi naštartovať asi na štvrtý raz. Paráda, a teraz do Rosegu. Cesta autom ešte trvá vyše pol hodiny.

Coros Vertix nameral: 44,6 km 12:12 hod., 5004 v.m. (Strava si tie výškové metre ešte prepočítava podľa seba.. Odklik dole)

Z výstroja by som spomenul lyže Dnafit Blacklight 80 mm, viazanie Dynafit speedlite, pásy Pomoca race a Gecko, oblečenie Karpos Alagna Plus EVO ktoré sa mimoriadne osvedčilo v chladnom a veternom počasí. A ešte jedna vec pre tatranských vlkov: používanie haršajzní úplne nevyhnutné bez ohľadu na to, či máte pretekový alebo nejaký inú výstroj... Amen!

Martin Bartoň