Juhovýchodnou časťou Štiavnických vrchov

         Štiavnické vrchy patria k tzv. stredoslovenským neovulkanitom. Pozostatky sopečnej činnosti sú lákadlom nielen pre geológov, ale aj pre bežných turistov. K najviac navštevovaným lokalitám v tomto pohorí patrí dominantné Sitno (1 009m n. m.), či početné štiavnické tajchy. V tomto článku sa ale pozrieme na zákutia v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov, ktoré rozhodne nepatria k tým hojne navštevovaným. No napriek tomu sa určite oplatí spoznať aj takéto končiny. Značkované trasy boli v uplynulých rokoch obnovené, takže pohyb po nich je bez väčších orientačných ťažkostí. Aj napriek tomu sa na niektorých miestach oplatí venovať väčšiu pozornosť, pretože sem-tam sa nájde úsek bez značiek a to hlavne v miestach, kde prebieha ťažba dreva. Väčšina chodníkov vedie lesom, lúkami i krovinami. Preto výber takýchto túr uprednostňujem na jarné alebo jesenné obdobie, keď pohybu po chodníkoch neprekáža bujná vegetácia. Spravil som tak aj tento rok. Jedného marcového dňa sme sa vybrali na túru Krupina – Štangarígel – Žibritov – Sixova stráň – Krupina.

         Dnešné putovanie začíname na autobusovej stanici v Krupine. Pokiaľ by mal niekto záujem, tak odporúčam rannú „rozcvičku“ na Vartovku (asi 35 minút). Strážna veža bola postavená v polovici 16. storočia, aby ochraňovala strategický priestor banských miest (okolie Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice) pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom. Stavba dnes slúži ako voľne prístupná vyhliadka, ktorá za pekného počasie poskytuje ďaleké rozhľady na Štiavnické vrchy i Krupinskú planinu. S kopcom Tanistravár (resp. Stražavár), na ktorom bola strážna veža postavená, sa spája aj jedna pomerne novodobá zaujímavosť. Údajne raz zlodeji prepadli železničnú stanicu v Krupine a odniesli si odtiaľ zamknuté truhlice v nádeji, že ide o peniaze. Keď však truhlice otvorili, sklamane zistili, že namiesto peňazí sú v nich cestovné lístky. Zlodeji ich od hnevu rozhádzali po úpätí kopca. Pracovníci železničnej stanice sa ihneď pustili do zbierania a vraj sa nestratil ani jeden...

         Pôvodne modrá značka na Vartovke končila. V roku 2009 ju značkári predĺžili a dnes nás dovedie cez obce Uňatín, Horný Badín a Čabradský Vrbovok až na Čabradský hrad. Ale o tom niekedy inokedy. My sa vraciame späť do centra Krupiny a vyberáme sa po zelenej značke. Za povšimnutie stojí pekne upravené námestie v Krupine, vrátene parkovej zelene. Hneď oproti turistickej orientácii nachádzame pamätník veľkej povodne, ktorá postihla Krupinu 13. júla 1999. Krupinu opúšťame po asfaltovej ceste. Asi 1,5km za mestom prechádzame popri vodnej nádrži Krupina na riečke Bebrava. Naša asfaltka nás privedie na laz Líška, kde asfaltová cesta končí (až sem premáva z Krupiny autobus SAD). Ďalej už pokračujeme príjemnou lesnou cestou, najprv lúkami a potom lesom. Ešte pred vstupom do lesa sa nám naskytujú pekné výhľady na okolie Krupiny. Niekde pred vstupom do lesa by sa mal nachádzať pamätný strom „Brekyňa na Havrane“. My však nachádzame iba spílený peň v domnení, že ide o pozostatok chráneného stromu. Neskôr po príchode domov som dohľadal informáciu, že vyhláškou Krajského úradu  životného prostredia z 26. júna 2006 sa ochrana tohto stromu zrušuje. Od tohto miesta pokračujeme miernym stúpaním až na zalesnený vrchol Havran (539m n. m.), avšak bez výhľadov. Nasleduje mierne klesanie a sme pri prvom cieli dnešného putovania, ktorým je Štangarígel (482m n. m.).

         Nachádza sa tu chránený prírodný výtvor (CHPV) Krupinské bralce. Lokalita pozostáva z päťbokých andezitových stĺpov, ktoré vznikli rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Jednotlivé bloky andezitu sú miestami vysoké až 5 metrov. Zo Štangarígla klesáme do údolia riečky Bebrava a okrajom lúky proti toku prídeme asi za 45 minút k obci Žibritov (494m n. m.). Tu zelená značka končí (z Krupiny až sem približne 3 hodiny) a začína modrá TZT do Banského Studenca (tento úsek poskytuje vzácne výhľady na centrálnu časť Štiavnických vrchov). Žibritov je malá obec s približne 80 obyvateľmi, ktorá ožíva najmä cez víkendy vďaka príchodu chalupárov. Pozornosť upúta evanjelický kostol z druhej polovice 19. storočia a malá zvonička v strede obce. Za obcou sa nachádza menšia vodná nádrž, využívaná na rybolov.

         Po prehliadke obce pokračujeme 3km asfaltkou smerom na Krupinu. Asi po 40 minútach prichádzame k turistickému smerovníku Kuštrovka (v blízkosti je aj zastávka SAD). Tu začína žlto značkovaný miestny turistický chodník k lokalite Sixova stráň. Chodník vedie pohodlnou lesnou cestičkou bez prevýšenia. Za 15-20 minút prichádzame k nášmu ďalšiemu cieľu. Chránená lokalita Sixova stráň sa nachádza v priestore už nepoužívaného povrchového lomu, na okrajoch ktorého je viditeľná päťboká odlučnosť andezitu. Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou lokalitou CHPV Krupinské bralce (Štangarígel) spočíva v tom, že  vypreparované andezitové stĺpy v Sixovej stráni sa dostali na povrch vďaka ťažbe, kým na Štangarígli to bolo spôsobené prirodzeným erodovaním.

         K návratu máme dve možnosti. Pokiaľ máme zistené autobusové spoje zo Žibritova (jazdia veľmi riedko), môžme sa vrátiť naspäť prístupovou cestou na hlavnú cestu Krupina – Žibritov k zastávke SAD a autobusom do Krupiny. Druhá možnosť je, že od Sixovej stráne budeme pokračovať ďalej lesnou cestou až k lazom Stará hora (opäť pekné výhľady na Krupinskú planinu). Odtiaľ ešte peši asi 3km po asfaltke až do Krupiny, kde sa náš dnešný okruh juhovýchodnou časťou Štiavnických vrchov uzatvára.

Vladimír Kobza