Gipsyho prechod podľa Ivana

08.03.2021
gipsyho-prechod-podla-ivana

Mali to byť dve sedlá, no spontánne bol nakoniec z toho celý prechod.

Túto zimu som v Tatrách na lyžiach nebol. Corona, málo snehu, neisté podmienky, neustále obmedzenia...

Občas som na internete sledoval príspevky z Tatier, ticho závidel a rozmýšľal, či predsa len neísť..

Po kamarátovom príspevku z Temnosmrečianskeho sedla a Chalubinského vrát sa vo mne ozvala závisť, túžba a vnútorný hlas mi hovoril, že sa do Tatier musím pozrieť. Medzitým som si ešte motivačne pozrel Akceptáciu :-)

O pár dni som už sedel v aute pripravený prejsť dve mnou nepoznané sedlá z Gipsyho prechodu – sedielko v Drobnej veži a Studené sedlo. Pri šliapaní zo Smokovca na Terynu som si hovoril, že ak mi to dobre pôjde a budem mať chuť, môžem pokračovať v prechode, zlyžovať na Popradské a električkou sa odviezť späť do Smokovca. Nikdy som totiž nešiel viac ako tri sedlá z prechodu po sebe v jeden deň.

Je 3.3.2021, 5:30 a ja vyrážam zo Starého Smokovca klasickou cestou na Hrebienok, Zamku a Terynu, vôbec netuším čo ma dnes čaká, iba občas mi preletí hlavou myšlienka, aké to asi bude, keď sa pokúsim o kompletný prechod. Pod Žltou lávkou to na lyžiach trochu šmýkalo, no na haršajzniach som sa dostal relatívne vysoko. Tu som vypol lyže a vystúpal po „schodoch“ pohodlne až do sedla. Rozkukal som sa, uvidel sedielko Drobnej veže a bez problémov traverzol. Tešil som sa z nového,  nepoznaného miesta. V žľabe bol fajný sneh, a tak som neváhal, obul lyže a opatrnými oblúkmi začal schádzať dolu, až k zúženému miestu, kde som pre nedosatok snehu a trčiace skaly musel lyže vypnúť, zliezť asi päť metrov a pokračovať v zjazde. Nasledoval traverz po tvrdom, rýchlom snehu, pri ktorom som sa snažil nestrácať výšku. Striedavo s občasným lyžovaním a cupitaním v lyžiarkach hore kopcom pre šetrenie času som prešiel VSD na úroveň Zbojky, doplnil energiu, nalepil pásy a pokračoval do Studeného sedla.

Studené_sedlo

Výstup bol celkom v pohode, chcel som na lyžiach čo najvyššie, no pre tvrdý sneh sa nedalo, a tak som prezul na mačky, Výstup mi pripadal celkom dlhý, možno preto, že som ho išiel prvýkrát. V sedle som vyobzeral Gerlach a Prednú Gerlachovskú lávku. Kedže som mal veľa času, rozhodol som sa, že uskutočním svoj plán a pôjdem až na Popradské. Ktorým sedlom skončím ešte neviem, uvidím podľa toho, koľko budem mať času. Obul som lyže a po tvrdom snehu, ktorý pod lúčmi slnka postupne mäkol, hľadal som najlepšiu cestu pod Velické sedlo - podarilo sa. Už v tomto momente začal som mať pocit, akoby niekto viedol moje kroky, akoby som tadiaľto už išiel, pripadalo mi to zvláštne, ale tešil som sa z toho.

Gerlachovská_lávka_z_Vých._Batizovského_sedla

Pod Gerlachovskú lávku sa dostávam vysoko na lyžiach, prezúvam na mačky a bez problémov vystúpam žľabom. Z lávky zostupujem na mačkách, čo je jednoduchšie a rýchlešie ako lyžovať, a vystupujem do Východného Batizovského sedla. Tu sa trochu obzerám, však času mám dosť :-) Udrie mi do oka jedna lávka vedúca zo Zadnej Gerlachovskej lávky skoro priamo do V. Batizovského sedla. Rozmýšľam, či Gipsy nešiel práve tadiaľto, tažko povedať. Z V. Batizovského sedla zostúpim nižšie pre trčiace kamene a neskutočným, panenským snehom lyžujem popod Batizáky pod sedlo Pod Drúkom, fakt krása. Lepím pásy, stúpam relatívne vysoko. Do sedla vedú staršie schody, tak nedávam ani mačky a onedlho som v sedle. Obzriem situáciu, viem kadiaľ mám ísť, ale ešte som to nelyžoval. V sedle obujem lyže, bez problémov triafam cestu, v žľabe fajnový sneh. Tak si robím oblúky a traverzujem popod Východný Želený štít, pod Strážne sedlo čím najvyššie. Nalepím pásy, v Strážnom sedle som za chvíľku. Obzerám sa, kadiaľ bude najlepšie ísť, a rozhodujem sa urobiť traverz popod Ošarpance.

Strážne_sedlo,_v_pozadí_sedlo_pod_Drukom

Zo sedla fajná lyžba smerom k bivakom pod Ošarpancami. Nalepím pásy a teším sa z môjho rozhodnutia ísť tadialto. Slniečko začína prihrievať, sneh je mäkký, ale dá sa, a tak pokračujem do Dračieho sedla. Tu sa rozhodujem, kadial ísť. Viem o žliabku zhruba pod centrálom Vysokej, ale skúšam nájsť inú možnosť. Pokračujem vrstevnicou rovno, akoby k Dračej bránke a nachádzam žliabok. Vyzerá to ako logická cesta pod Dračiu bránku. Kúsok zleziem, obujem lyže, urobím pár oblúkov a traverzujem relatívne vysoko pod Dračiu bránku. Prezúvam na mačky a za pomoci fixného lana sa pohodlne dostávam do sedla. Chata pod Rysmi je zatvorená, škoda - myslel som, že si dám niečo na pite, keďže je dosť teplo. V pláne mám ešte Volovcovo sedlo, pričom celý čas rozmýšľam, ako sa dostanem k autu. Pôjde mi vlak keď je corona? Chytím nejaký stop? Ešte stále ale netuším, čo ma dnes naozaj čaká.

Dračia_bránka

Druhú stranu Dračej bránky zleziem na koniec fixu, obujem lyže a zlyžujem k fixným lanám na chodníku, kde treba pre ľad a trčiace kamene kúsok preniesť. Pásy lepím na Žabích plesách, pijem vodu ktorej mám už málo, dopĺňam energiu a začínam šliapať. Ide to ťažko, veľmi ťažko, slniečko pečie neuveriteľne, a tak dávam dole prilbu, nech sa neuvarím a spomínam, ako vo filme Akceptácia rovnako pieklo na Maláka a Leitnera. Som tam, vo Volovcovom sedle, schuti sa napijem, no trochu vody si nechám, pre istotu. Obzerám kadiaľ vlastne pôjdem dole - síce som tu bol, ale ešte som to nelyžoval. Cesta je však viacmenej jasná, a tak lyže kúsok znesiem pre trčiace kamene, obujem a na super firne mastím k Hincovmu plesu do tieňa – hurááá! Tu by sa mal môj dnešný výlet skončiť, ale niečo mi hovorí: „choď ešte do Temnosmrečianskeho sedla, máš čas, poobzeráš sa a vrátiš sa naspäť.“ Doplním teda energiu, dopijem zvyšok vody a idem. Dostávam sa vysoko na pásoch, potom prezúvam na mačky a po stopách kamarátov spred piatich dní sa dostávam do sedla. Obzerám sa čo a ako. Nemám lano, ani sedák. Mám jeden cepín. Bol som tu dvakrát, raz v lete z Piargovej dolinky som to prešiel rampou sólo a druhýkrát s lyžami a lanom som to klasicky zlanil. Už vtedy mi napadla myšlienka, že by bolo možné to v zime zliezť. Rozhodujem sa čo urobiť, ani neviem prečo nad tým uvažujem, ale niečo vo vnútri mi hovorí, že to mám skúsiť. Volám Karolínke – mojej priateľke, ktorá je Poľka, že som tam a tam a že či by mi nevedela vybaviť ubytovanie na Morskom oku. Dohodli sme sa, že skúsi, dá mi vedieť a ja sa na základe toho rozhodnem, či pôjdem dalej. O chvíľu zvoní mobil: máš ubytko. Od radosti sa mi tlačia slzy do očí. Ešte však nemám vyhrané, prichádza najťažšia časť - zliezť to a nespadnúť. Temnosmrečianske sedlo je z Piargovej dolinky v podstate rampa. Keď sa pozeráte zo sedla, tak sa ťahá doľava a potom doprava a v podstate obchádza zráz, ktorý sa zlaňuje. Viem, že keď sa mi podarí zliezť skalný úsek pod sedlom, tak mám z väčšej časti vyhrané.

Temné_smrečiny

Veľmi opatrne začínam zliezať, preverujem každý jeden chyt, každý jeden stup, a pomaly zostupujem nižšie a nižšie. Vydýchnem si, až keď narazím na stopy kamarátov na konci ich zlaňáku. Obujem lyže a vysmiaty od ucha k uchu lyžujem a traverzujem pod Chalubinského vráta – podarilo sa. Výstup do sedla v pohode na pásoch a opäť vynikajúca lyžba do Dolinky za Mnichom a potom pomedzi stromky k Morskému oku. Zo Starého Smokovca až sem mi to trvalo necelých 12 hodín s tým, že som išiel úplne v kľude, kedže som do poslednej chvíle nevedel, aký mám plán. Celé to bolo vlastne spontánne. Po ubytovaní som doplnil energiu slepačou polievkou, rezňom s hranolkami a radlerom. Dokúpil som pár drobností na druhý deň a v kuchyni mi pripravili dve žemle nabité syrom a šunkou. Večer sa začal dvíhať vietor. Na druhý deň hlásili okolo tretej zhoršenie počasia, dokonca sneženie.

nad_Morským_okom

Zaspávam, v noci sa prehadzujem a budím sa na to, že neviem kde som. Vstávam o pol šiestej, niečo zjem, napijem sa a vyrážam. Chatu opúšťam o šiestej. Počasie je zatiaľ dobré, len riedka vysoká oblačnosť. Klasická cesta cez jazero k Czarnemu Stawu s očami upretými k nástupu do Vyšnej Kamzíčej štrbiny. Vytipoval som si líniu, ktorá by mala byť najschodnejšia. Som tu druhýkrát, ale aj tak je ten nástup nepríjemný. Vyliezam po strmých trávkach, ktoré však veľmi dobre držia, a opatrne sa dostávam na snehové polia a do žľabu. Sneh je fajn, a tak pokračujem rovno do Vyšnej Kamzíčej štrbiny kde nachádzam stopy kamzíka. Už viem odkiaľ má ten názov :-) V štrbine trochu fúka, a tak sa nezdržiavam a obúvam lyže. Na tvrdom snehu urobím pár oblúkov a žliabkom sa dostávam do Spádovej dolinky.

výstup_do_Kamzíčej_štrbiny_vedie_tadiaľto...

S obavami sa približujem k spádu pod Spádovou dolinkou, pretože vôbec netuším, aké sú tam podmienky. Opatrným lyžovaním sa dostávam na úroveň prvého spádu. Poteším sa ked vidím, že sa úzkym pásikom snehu okolo skobového štandu bude dať prejsť na lyžiach. Je tam celkom veľa ladu, a tak som rád, že to na hranách ustojím. Teraz by bolo dobré urobiť otočku doprava a bude to v suchu. Podo mnou ľad a skala, nie veľa miesta a celkom slušná strmosť. S nie dobrým pocitom to vyskúšam. Otočka sa podarí, dopadnem na hrany, šmykne ma a už sa veziem. Brzdím hranami, paličkou a dúfam že mi nevypne lyžu, ktorá by skončila asi niekde v doline. Ufff, dopadlo to dobre, zastal som a všetko je v poriadku až na mierne zohnutú paličku. Naštastie som sa nezošuchol cez skalku ktorá bola podo mnou.

Spádová_dolinka_končí_spádom

Predýcham sa a pokračujem do Ťažkej doliny, kde nalepím pásy a dostanem sa k Pustej stráži. Viem, že tadiaľto sa dá pohodlne dostať dolu do Bielovodskej až k táborisku. Lyžujem dole a v podstate bez problémov sa pomedzi popadané stromy, vývraty a megabalvany dostávam k táborisku a následne k chatke Tanapu. Dám si pauzu, zjem obloženú žemľu, chvíľku sa pomotám, zaspomínam na to ako sme tu boli s Karolinkou. Je to nádherné miesto. Začínam stúpať pomedzi kosodrevinu do Sedla nad Zeleným. Prekračujem Rovienkový potok tak, že hodím lyže na druhú stranu. Asi to nebolo moc múdre, pretože jedna lyža sa vybrala smerom do potoka - brzdil som ju očami, naštastie zastala. Mám len jedny pásy, ak by sa namočili, bola by to katastrofa. Uľaví sa mi, a tak pokračujem ďalej pomedzi kosodrevinu napravo od žľabu. Občas vidieť staršie stopy, čo trochu uľahčí orientáciu. Čím vyššie, tým je sneh tvrdší, a tak dávam haršajzne. Dostávam sa do sedla.

potok_v_Javorovej_doline_a_povestná_limba

Do Zelenej Javorovej doliny vidieť staršie stopy od lyží. Opatrnou lyžbou v naviatom snehu robím oblúky do dolinky, nádhera. Traverzujem nech nestrácam výšku a hľadám kamošku limbu. Zo začiatku som ju nevidel, objavila sa, až ked som zišiel nižšie. Pri potoku doplním vodu a mierim do Čiernej Javorovej. Z diaľky pozdravím chatku, zaspomínam a po nie starej stope sa vymotkám pomedzi kosodrevinu. Celkom slušná premávka tu musela byť. Hore hangom stúpam ľavou stranou, snehu je menej a tak štrikujem v žliabku otočkami, čo to dá. Cestou ešte hodím očko do Magurskej lávky, v ktorej vidieť stopy. Na pásoch sa dostávam pod Čierne sedlo, prezujem na mačky a stúpam hore - vrchná časť žľabu je úplne bez snehu. V sedle fúka, mení sa počasie tak ako predpovedali, nezdržujem sa. Kedže nemám lano a musím prejsť ešte Bachledovu štrbinu, rozhodujem sa pre traverz Čierneho štítu. Pri lyžbe Malou Zmrzlou dolinou vidím stopy niekde pod Čiernym štítom. Kedže som traverzom popod Čierny štít ešte nešiel, idem podľa stôp.

Čierna_Javorová

Vyzujem lyže a vybehnem na „plató“ Čierneho štítu. Zistujem, že som vyššie ako je originál traverz a stopy, po ktorých som išiel, idú len na vrchol štítu. Poobhliadnem sa a nájdem žliabok spadajúci do Velkej Zmrzlej doliny. Poteším sa, že nie som stratený a zleziem pohodlne do doliny. Obujem lyže a zlyžujem pod Medenú kotlinku. Počasie sa mení, fúka a dokonca začína snežiť. Len aby nepadla hmla. Zjem druhú žemľu a dopijem colu. Lepím pásy a začínam stúpať. Ide sa tažko, lyže podšmykujú, kedže na tvrdom podklade je naviaty sneh. Myslel som si, že sa dostanem vyššie, ale mačky obúvam hodne pod zúžením. Nasleduje posledný výstup, ktorý mi pripadá nekonečný. Nohy sa prepadávajú, čo ma vysiľuje. Dostávam sa do sedla kde fúka a sneží - nepríjemné. Obúvam lyže, žľab do MSD je tvrdý ako betón, do toho zmrznuté hrudy, takže sa len opatrne šúcham dole na hranách. V duchu si hovorím že už nemám veľa, a preto idem naozaj opatrne. Na konci žľabu prichádza uvoľnenie. Mám to za sebou, nemôžem tomu uveriť. Je 17:00 a štíty začala obklopovať hmla. Vypínam lyže, dopijem vodu a poobhliadnem sa do Žltej lávky, v ktorej som deň predtým začínal. Neuveriteľné, dokázal som to. Môj sen sa stal skutočnosťou.

Celý čas som mal pocit, že niekto na mňa dával pozor a viedol moje kroky. Okrem incidentu v Spádovej dolinke som po celý čas prechodu nemal jediný problém a všetko išlo úplne plynulo a hladko, naozaj zvláštna situácia.

Chcel by som sa poďakovať Gipsymu, že nám zanechal tento krásny prechod, Elkovi a Martinovi B. za informácie na Vetromagu, bez ktorých by to bolo oveľa tažšie, Karolinke za morálnu podporu a pomoc s ubytovaním a tvorcom filmu Akceptácia, ktorý ma k prechodu doviedol.

Ak by niekoho zaujímala strava ktorú som mal:

1. deň:

Neraňajkoval som

2x powerbar tyčinka, 2x High5 energygel, 1x powerbar gel, 75g tuba arašidového masla, polka parenice a tri krajce chleba, štyri tabletky s minerálmi, dva litre vody

2.deň:

Druhá polka parenice :-) dva krajce chleba, dve obložené žemle, 0,5l pepsi, liter vody so sirupom a nejaké gumové cukríky, ktoré mali na Morskom oku, tri litre vody

 

Ivan Pôbiš

Fotky Gipsyho prechod podľa Ivana

Súvisiace články:

Diskusia

RE: Gipsyho prechod podľa Ivana
sherpa 08.03.2021
paradny vykon v nadhernom pocasi, gratulacia! unikatne a dobre vyuzity lockdown. trosku riskovania ale zazitky naveky.

RE: Gipsyho prechod podľa Ivana
Čendo 08.03.2021
Fakt paráda a k tomu aj úžasné fotky. Gratulujem!

RE: Gipsyho prechod podľa Ivana
Marcel 09.03.2021
No musiš mať iný moral!Zliezať do Piargovej to ani Gipsy nepomyšlall a mal o 2 metre viac snehu...Nemal si to ani všetko poprechadzane a trafil si.Super výkon,až nechápem pri tej snehovej biede ako si to dal...

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk www.adamsport.eu Eshop davorin.sk JM SPORT Adam Sport - Kreuzspitze GT

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri