Dobrodružné lezenie v Obšívanke

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dolina. Krásna, divoká, so strmými zalesnenými svahmi, a výraznými skalnými vežami. S exponovanými vyhliadkami a úzkym chodníčkom s miliónom schodov medzi nimi. S chladivým potôčkom a množstvom zveri. Proste horský raj! Tá dolina sa nazýva Obšívanka a je súčasťou národného parku Malá Fatra.

Samotný prechod Obšívankou po turistickom chodníku je exkluzívnym zážitkom. Rozbúši srdce, precvičí pľúca, premaže kolená, uspokojí dušu. A najmä poteší pohľadom na početné skalné monumenty, ktorým v ústí doliny dominuje Veľká Sokolia veža. Síce výškou nevýrazná, ale svojim tvarom ikonická a ľahko rozoznateľná skalná ihla spoľahlivo priťahuje pohľady okoloidúcich aj kroky horelezúcich. Áno, na Veľkú Sokoliu vežu sa lezie! Ide o viacdĺžkové lezenie so zabezpečenými štandami aj postupovým istením. Najpoužívanejšie sú dve línie, Normálka a Frndžalica, ktoré končia až na vrchole ihly. Lezenie je tu povolené celoročne s výnimkou obdobia 1.3.-15.6., kedy je z dôvodu ochrany prírody obmedzený vstup do Obšívanky všeobecne.

Prístup pod Veľkú Sokoliu vežu je jednoduchý - buď po modrej turistickej značke z Vyšných Kamencov alebo po zelenej z Terchovej. Obidve sa spoja v ústí doliny Obšívanka a pokračujú strmo hore na Malé Nocľahy. Nám však stačí od smerovníka podísť už len cca 200m k úpätiu Veľkej Sokolej veže, kde turistický chodník opustíme. Odbočka doľava nás vovedie do akejsi roklinky, kde sa prekonaním dvoch skalných prahov (jeden menší a druhý zaistený kramľami a stúpačkami) dostaneme priamo na nástup obidvoch spomínaných lezeckých ciest.

Normálka (5 UIAA) začína viac vpravo výrazným vhĺbením. Už z nástupu vidieť líniu postupových borhákov. Prvá dĺžka po prekonaní nie veľmi príjemného komínika prechádza okolo skalného okna a ďalej k štandu (2 x bh) ľahkým, no dosť rozsypaným terénom. Tu sa možno zíde slučka na doistenie okolo stromu. Druhá dĺžka začína trochu morálovým odlezom do kolmice a potom už v línii borkákov po pekných chytoch priamo hore do druhého štandu (2 x bh). Tento je celkom vzdušný a výrazne fotogenický :-) Pre tretiu dĺžku je typický dlhý diagonálny traverz, ktorý sa obtáča okolo veže. V mieste, kde narazíme na štand s retiazkou a majlonkami, Normálka križuje Frndžalicu. Netreba sa nechať zlákať vertikálnymi borhákmi a pokračovať stále diagonálne vľavo. Za hranou na malom balkóniku je ďalší štand z našej cesty (2 x nit). Ten môžeme buď využiť, alebo to potiahnuť až na vrchol, ktorý je už len necelých 10 m nad nami. Treba však počítať, že v tejto dĺžke lezci na seba nevidia, zle sa počujú a trenie lana už nie je zanedbateľné.

Frndžalica (6 UIAA) začína naľavo od Normálky a na skale je označená nápisom. V prvej dĺžke sú istenia osadené dosť riedko a viac-menej len vytyčujú smer. Navyše je hlavne začiatok dosť trúsivý a zaprášený, morál dostane určite zabrať. Minimálne slučka na doistenie padne vhod. Prvý štand (2 x bh s retiazkou) je priamo na hrane veže, pekne viditeľný z nástupu. Druhá dĺžka pokračuje za roh odlezom po naklonenej vzdušnej polici a potom rovno hore v línii borhákov. Tu už je postupové istenie osadené ozaj nahusto, dokonca v istom momente ostávam na pochybách, či som si zobrala dostatok matrošu. Našťastie nenápadný druhý štand sa objaví úplne znenazdajky, keď mi na páse cinká už iba jedna karabína :-) Tento štand ocenia snáď všetci. Uzavretá pohodlná „lodžia“, s dôrazom na slovo pohodlná (2 x bh s retiazkou a majlonkami). V tomto mieste Frndžalica križuje Normálku. Tretia dĺžka smeruje popri širokej špáre kolmo nahor. Po pár metroch tu luxusná línia borhákov končí a prídu na rad zakladačky (1-2 veľké friendy!!!) a skúška morálu. Posledné kroky na vrchol sú už potom v ľahšom teréne.

Stáť na vrchole Veľkej Sokolej veže je určite za odmenu. Endorfíny a krásny výhľad sú zaručené, tekuté prekvapko v plastovej tube zaslúžené :-) Aj keď to tak z diaľky nevyzerá, zmestí sa tam v prípade potreby aj 5-6 ľudí, najkrajší zážitok je však určite vo dvojici. Pre najefektnejšie adrenalínové insta fotky si treba do batoha pribaliť minimálne selfie-tyčku (tí pokrokovejší drona).

Zostup nadol je možný jedine zlanením (voľný pád nepovažujem za alternatívu). Zlaňuje sa priamo k nástupu s využitím štandov z Normálky, t.j. 3x zlaňák. Dá sa to aj na dvakrát so 70m lanom, ale je to dosť natesno, uzly na konci lana nevyhnutné! Od nástupu je pohodlné zlaniť aj prístupovou roklinkou cez stúpačky až k úpätiu veže.

Povinná výbava: min. 1x50m lano, cca 12 expresiek, slučky na doistenie a do štandov v Normálke, 1-2 veľké friendy do Frndžalice, karabíny, odsedka, selfie-tyčka

Jaraba